Vždy zbystrím pozornosť, keď sa napríklad v rozhlase hovorí o zásadných otázkach ľudského bytia. Keď sa hovorí trebárs o smrti a o tom, čo je po nej. Keď sa hovorí o Stvoriteľovi a o tom, či existuje alebo nie. Keď sa hovorí o utrpení, alebo o zmysle života a podobne.
Vždy však bývam z týchto debát sklamaný a rozčarovaný, pretože vo mne budia dojem, že v nich ani tak nejde o pátranie po pravde a po tom, akými veci naozaj sú, ale len o akési, na prvý pohľad obsažné vyplnenie vysielacieho času. Že v nich nejde o snahu po preniknutí do hĺbky, až k samotnej podstate, ale je to len určité filozofovanie v rozmedzí obvyklej, všeobecne rozšírenej nevedomosti o najzásadnejších otázkach ľudského bytia.
Do podobných debát bývajú pozývaní rôzni hostia, preto odznievajú rôzne názory, avšak konečný záver býva spravidla vždy taký istý. Spočíva v konštatovaní, že ide o veci, ktoré sa my smrteľníci pred smrťou nedozvieme. Že je to všetko veľké tajomstvo, ktoré zostane pre nás navždy zahalené. Že tieto zásadné otázky nemôže tu na zemi nikto uspokojivo a pravdivo zodpovedať. Že všetky ľudské pokusy o to zostanú navždy neúspešné.
Priznám sa, že pri podobných štandardných záveroch takýchto filozofických a náboženských debát pociťujem doslova pobúrenie, lebo to nie je vôbec pravda. Lebo je to len pohodlná lož, ktorá má ľudí ukolísať v ich nevedomom duchovnom spánku, aby v ňom premrhali svoje pozemské životy, a nakoniec odišli na druhý svet v nevedomosti, nehodnej človeka.
Prirovnať túto nevedomosť k nevedomosti zvierat by bolo urážkou zvierat, pretože tie, vzhľadom k svojim možnostiam a schopnostiam, využívajú svojho potenciálu správne a naplno. Ale človek tak nerobí, lebo jeho povinnosťou je byť človekom vedomým. Človekom, ktorý má zodpovedané všetky kľúčové otázky vlastného bytia, a preto kráča svojim životom správne a vedome. A ako plne si vedomý toho, čo ho očakáva na druhom svete, odkladá svoje fyzické telo a vstupuje do ďalšieho štádia svojho bytia.
Keď napríklad chceme v živote vykonávať nejakú odbornejšiu prácu, musíme sa v tomto smere vzdelávať, a to na strednej škole, alebo potom ešte aj na vysokej škole. Stojí nás to teda veľa času i námahy.
Je však smutné a zarážajúce, že súčasní vzdelaní, inteligentní, erudovaní a rozhľadení ľudia nie sú ochotní vyvinúť ani len to najminimálnejšie úsilie na to, aby hľadali a našli odpovede na zásadné otázky, týkajúce sa ich vlastného bytia. V tomto smere ostávajú nevedomými, alebo v lepšom prípade kĺžu iba po povrchu. A svoju lenivosť vážne a intenzívne hľadať, až kým nenájdu, ospravedlňujú tým, že ako už bolo spomenuté, ide o tajomstvá, ktoré počas svojho života nedokážeme nikdy uspokojivo objasniť.
Ale tak to nemá byť! Veď nám bolo predsa jasne povedané, že kto hľadá nájde, kto prosí dostane a kto klope, tomu bude otvorené. A tiež nám bolo povedané, že to bude práve Pravda, ktorá nás vyslobodí. Jedine Pravda nás vyslobodí zo živočíšno materialistickej nevedomosti, nehodnej človeka.
Znamená to teda, že ten, kto naozaj vážne hľadá a úprimne sa snaží odhaliť najzásadnejšie otázky vlastného bytia, týkajúce sa smrti, zmyslu života, utrpenia, existencie Stvoriteľa a podobne, ten musí jedného dňa nájsť. Ten musí jedného dňa dospieť k správnym odpovediam, pretože Zhora, zo Svetla bolo učinené všetko preto, aby našiel. Aby nakoniec dospel k poznaniu Pravdy bytia a k odpovediam na všetky svoje otázky. Na zemi totiž bola ukotvená Pravda, obsahujúca a objasňujúca všetky odpovede.
Ale celé to funguje tak, že dopracovať sa k nej sú schopní iba tí, ktorí naozaj vážne hľadajú. Takí nakoniec aj nájdu, pretože tak je to zasľúbené. Ide tu o účinky zákona, pôsobiaceho v našom univerze. A síce, zákona rovnorodosti, na základe ktorého jedine svojou silnou a vážnou túžbou po Pravde môžeme nadviazať rovnorodý most k Pravde. Jedine po takomto moste sa môžeme k Pravde dostať. Jedine takýmto spôsobom ju môžeme nájsť.
A my ju máme nájsť! My máme vedieť! My máme mať jasno! Najväčšie tajomstvá vesmíru a ľudského bytia nie sú vôbec zahalené, ani skrývané! Sú odhalené a dostupné každému! Človek musí iba chcieť! Človek musí iba opravdivo hľadať, prosiť a klopať. Pravou túžbou po Pravde musí učiniť svoje vnútro Pravde rovnorodé, a na základe tejto rovnorodosti ju potom môže aj skutočne nájsť.
Ak teda zatiaľ nepoznáme mnohé odpovede neznamená to, že by neexistovali a neboli ľuďom dostupné. Znamená to iba, že nehľadáme, neprosíme a neklopeme s takou vážnosťou a intenzitou, aká je požadovaná vesmírnym zákonom rovnorodosti nato, aby sme mohli nájsť, aby sme mohli dostať a aby nám mohlo byť otvorené. Ľudia sú žiaľ v tomto smere laxní, ľahostajní a leniví. A pretože ich hľadanie nie je opravdivé, nenachádzajú! A pretože nenachádzajú, snažia sa svoju duchovnú lenivosť ospravedlniť tvrdením, že tieto veci zostanú pre nás vždy na zemi záhadou a nevysvetliteľným tajomstvom.
To ale Stvoriteľ nechce! Stvoriteľ chce mať vo svojom stvorení ľudí vedomých a znalých! Ľudí, vedome kráčajúcich vlastným bytím, ktorí majú pravdivo zodpovedané všetky zásadné otázky, a preto svoj pozemský život hodnotovo formujú a utvárajú v súlade s týmto poznaním. To ich vedie k šťastiu, radosti a mieru na zemi, i k vedomému, nebojácnemu vykročeniu do inej úrovne bytia po smrti.
Pravda nás vyslobodí! Každý, kto splní podmienky vážneho hľadania, ktoré od neho vyžaduje vesmírny zákon rovnorodosti, nájde!
Kto ale tieto podmienky svojou vážnou túžbou po Pravde nenaplní, nikdy nenájde. Záhady vesmíru a ľudského bytia zostanú pre neho navždy záhadami, a on v nevedomosti premrhá svoj život. V nevedomosti zomrie a v nevedomosti a absolútnej nepripravenosti vstúpi do novej reality bytia.
Nevedomosť bude jeho vysvedčením! Vysvedčením toho, že nikdy naozaj vážne neusiloval o pravdivé objasnenie toho najpodstatnejšieho v našom bytí, pretože veci oveľa menej podstatné boli pre neho dôležitejšie. Druhoradým veciam dokázal venovať svoju pozornosť, svoj čas a svoje úsilie, ale Pravda a jej hľadanie mu za to nestáli. Pravda ho nikdy nezaujímala do takej miery, aby prevýšila jeho záujem o ostatné, predovšetkým materiálne veci.
A preto sa nám napokon môže stať, že pre náš chronický nezáujem budeme od Pravdy naveky odtrhnutí! Budeme oddelení od Pravdy a naveky zavrhnutí, ako nepotrebné stavebné kamene, ktoré sa nehodia do zdravej výstavby tohto stvorenia, opierajúceho sa o Pravdu Božiu. Náš vlastný postoj a prístup k Pravde sa nám tak stane požehnaním, alebo prekliatím. Stane sa nám bránou k slobode, alebo bránkou k otroctvu.
V nijakom prípade preto neverte rečiam o tom, že zásadné otázky bytia majú pre nás zostať navždy tajomstvom. Tieto slová sú jedom a alibistickým ospravedlnením vlastnej duchovnej laxnosti, neschopnej a neochotnej vyvinúť takú mieru úsilia o nájdenie Pravdy, ktorá by na základe zákona rovnorodosti človeku umožnila túto Pravdu aj skutočne nájsť.
M.Š. Směrem k životu
